Markéta Peggy Marvanová zvíťazila medzi ženami v pretekoch Trans Balkan Race. Trasu dlhú 1 330 km zdolala za 5 dní, 11 hodín a 37 minút. V celkovom poradí Peggy došla na skvelom 4. mieste s takmer denným náskokom pred druhou pretekárkou.
Závod štartoval v slovinskej Sežane, kúsok od talianskych hraníc a pretekárov zaviedol cez Chorvátsko, Bosnu a Hercegovinu až do Boky Kotorskej v Čiernej Hore. „Na začiatku ma tá trasa veľmi nebrala a hovorila som si, prečo tu vlastne som. V Chorvátsku som sa celkom piekla, ale s prejazdom do Bosny sa všetko zmenilo. Vošli sme do hôr! Ochladilo sa, terén bol zrazu krajší a Čierna Hora potom bola úplne úžasná. Sem by som išla na dovolenku“ smeje sa čerstvá víťazka. Hoci celková dĺžka bola podobná ako v minulom ročníku, trasa sa výrazne zmenila. Pretekári zamierili najrýchlejšou cestou do hôr a ušetrené kilometre potom usporiadatelia pridali na záver, teda v horách.
Peggy sa rozbiehala postupne, počas prvého dňa sa pohybovala až v 4. desiatke, ale postupne sa prehrýzla vpred. „Na začiatku pretekov som sa cítila strašne unavená, všetci do toho šliapali a mne to vôbec nešlo, ale počas prvej noci som potrebovala dôjsť k vode a došla som až na kopec k chate, kde spalo veľa pretekárov.“ Popisuje šumperská pretekárka začiatok pretekov.
Celá stratégia jazdy, zastávok a odpočinku je na rozhodnutí pretekárov - čas stále beží. „Ja som hlavou pretekár a už na sebe po rokoch poznám, kedy je lepšie zastaviť a kedy nie. Tu som si trúfla riskovať a ísť na hrane viac ako obvykle. Išla som čo najdlhšie a zastavovala čo najmenej.“ Popisuje skromne svoju taktiku, ktorá fungovala na výbornú. Postupne sa prepracovala až niekam k 6. miestu medzi vedúcich pretekárov. „Títo pretekári už boli rýchlejší ako ja, ale strácali na zastávkach. Ja som jednoducho vzala vodu, urobila si powerdrink a išla ďalej.“
Posledné dva dni sa Peggy preťahovala o 4. miesto s dvoma Holanďanmi a do posledného dňa vyrážala s drobným náskokom. „Pre niektorých chlapov je ťažké, keď ma znova vidia pred sebou, ale títo chlapci boli dobrý parťáci. Každý deň ma predbehli a chvíľu sme sa rozprávali. Posledný deň, som si ale povedala, že dnes nie! Sorry chlapci, ale dnes vám to nedám. Do záveru som dala všetko.“ Peggy 4. miesto uhájila, posledný deň doslova letela po trati a náskok navýšila na viac ako 4 hodiny. „Tento výsledok prevyšuje všetko, čo by som kedy od seba mohla čakať. V medzinárovných pretekoch je umiestnenie vždy zložitejšie. Neviem, či kedy ešte prekonám tento pocit. som z toho nadšená a beriem to ako môj doteraz najväčší úspech.“
Čo teda bolo tajomstvo úspechu? „Setup (pozn: nastavenie) bicykla Lapierre mám vyladený tak, aby som čo najmenej zastavovala a maximalizovala čas jazdy. Mám vyskúšané vybavenie, ktoré je extrémne ľahké a maximálne funkčné – od tašiek cez spacák až po množstvo ďalších vychytávok. Čo je ale moje najväčšie know how je tréner a priateľ, ktorí to so mnou vie a mňa to s nimi baví. V neposlednom rade mám vyladenú stravu. Veľa som používala edgar, takže mi stačilo nabrať vodu a mohla som hneď ísť. Napriek tomu, že všetko mám maximálne odľahčené, tohto som so sebou viezla skoro kilo a nepochybovala som, či to viezť. V pustinách Balkánu sa to vyplatilo."
Peggy za celé štyri a pol dňa zastavila iba na 16 hodín. Menej zastavil iba celkový víťaz Max Gaumnitz. „Som jednoducho pretekár, spať môžem doma. Aj keď teraz by som sa celkom vyspala“ dodáva víťazka Tour Divide z roku 2017. „Raz mi to skoro nevyšlo, nemohla som nájsť miesto na spanie až do pol tretej ráno a už som bola unavená. Nakoniec som našla jediný stromček široko ďaleko, pod ktorým bolo malinké, ale suché miesto. Keď som liezla pod ten strom, pripadala som si ako keď sa malý klokan dostáva k mame do vrecka. Všade okolo škaredo, vo vnútri dokonalé teplúčko. Schúlila som sa do klbka a bola to jedna z najlepších nocí môjho života. Zaspala som aj budík a ráno ma prebudil až zvuk predbiehajúceho pretekára.“
Čo šumeperskú utrvavytrvalkyňu čaká teraz? „Vlastne ešte neviem. Vrcholom mal byť Silk Road Mountain Race v Kyrgyzstáne. Ale predchádzajúce preteky som zrušila kvôli chorobe, do Balkánu vložila úplne všetko a teraz mám veľký záprah v práci. V júli si snáď poriadne oddýchnem a uvidí sa, či stihnem byť ready na ďalšie 1 880 km dlhé preteky. Ľahko sa to povie, horšie urobí.“ Poodkrýva usmievavá blondínka svoje plány.
Pre prehranie priebehu závodu klikněte TU.
